tu_hana_papieri

tu_hana_papieri

aktualizované dňa 03.01.2019


Inšpiratívna veta:

"Dokážem všetko, čo si zaumienim. Naozaj! Ale najskôr si trošku zdriemnem."

" Preboha neber život až tak vážne! "


Aký/-á som:

Počkajte, idem sa niekoho spýtať.

Niekto hovorí že: ,,šibnutá, ale akože dá sa"/ ,,sarkastická cynická obluda"/ ,,vtipná, až ju nikto neberie vážne"

8 z 10 povedalo: dobrá kamarátka, zvyšní dvaja neuniesli pravdu.

Ja hovorím: Ako kedy, ako s kým. Občas milujem všetkých ľudí na svete, usmievam sa (nie len zo slušnosti), všetci milujú mňa, chlípem víno, svet gombička, všade chcem byť, všetko vidieť, život je krá(tk)/(sn)y, motivačné citáty lvl 800. Inokedy spomalím, reálne rozmýšľam nad nízkou hladinou endorfínov, chlípem zelený čaj (áno aj v lete, a potom nemôžem spať), svet je zrazu akýsi zložitý, nenaplnený, chcem ho naplniť ale taaak sa mi dnes nechce. Momentálne za najhoršiu vec na svete (okrem rakoviny, ekologických problémov a nesprávnych ľudí na najvyšších funkciách) považujem osobne únavu, ktorá je podľa mňa ešte horšia ako opica. Paradoxom je, že keď som unavená, som prehnane úprimná = cynická, a za týchto okolností zvyknú vznikať celkom vtipné anaforizmy, ktorými zahlcujem skôr Instagram. Inak som kultúrne žijúci človek, pôsobiaci najmä v divadle (nie, nie som herečka, ale niekto, kto pomaly začne ovládať celý svet. Správne! Menežéris), fascinuje ma výtvarné umenie, možno aj preto, že kresliť absolútne neviem a som rada, že žijem v dobe, kedy sa texty dajú prepísať do elektronickej podoby lebo s písmom to tiež nie je bohviečo.

Čo rád/-a píšem/fotím/kreslím/atď.:

Píšem poéziu v znení starej klasickej školy (čiže tú, ktorá sa aj rýmuje). Vlastne som s tým začala, keď som sa pokúšala napísať text piesne dúfajúc, že ma v ZUŠ objaví Pali Habera a dostane ma do slovenského šoubiznisu (ha ha ha), ale keďže on má rád tiché reklamy, stíchla som aj ja a texty namiesto rádiového éteru zostali v tichosti na papieri. Medzi témy patria skôr existenčné problémy vyvierajúce z nepokoja mladého človeka bla bla bla (to som niekde čítala), úprimne povedané, ja sa občas tiež čudujem, o čom to vlastne píšem.

Fotím... fotím prírodu lebo tá je dokonalá a hlavne neodvráva, keď ju odfotím z údajne zlého profilu. Inak nie som žiadny profík, len sa tak tvárim keď si k foteniu aj čupnem.

Moje sny a plány do budúcnosti:

Plány? Žiadne? ... Podobne, ako po otázke: ,,Kde sa vidíte o 10 rokov?" Som ticho. Totiž život je podľa mňa tak nepredvídateľný, že nemám odvahu tomu ,,osudu" do toho hovoriť. Čo ak sa mi vysmeje?

A čo je mojím snom? Byť v živote spokojná. Ani nie šťastná 24/7... veď budem ľuďom liezť na nervy. Ale dúfam, že budem stabilný vyrovnaný človek. Koniec koncov, podľa zverokruhu mám na to tie najlepšie predispozície. :)

,,Tleskejte! Mám to rád!"